Križovatka tretieho sektora

Autor: Martin Pavlák | 10.4.2014 o 16:41 | (upravené 20.4.2014 o 17:35) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  363x

Tretí sektor sa na Slovensku začal rozvíjať po Nežnej revolúcii v roku 1989. Cieľom vzniku tretieho sektora bolo naštartovanie programov a iniciatív smerujúcim k vyššej humanizácii určitých vylúčených skupín obyvateľstva (napr. zdravotne postihnutých) a ich integráciu, resp. inklúziu, t. j. úplné včlenenie, do tej doby vylúčených jednotlivcov a skupín. Išlo o iniciatívy zanietených jedincov a skupín, ktorí sa snažili o naštartovanie programov, ktoré by mal následne prebrať štát, či neverejný (súkromný) sektor. Prečo to tak dodnes nie je?

ROZVOJ TRETIEHO SEKTORA

17. november 1989 a následný vývoj v Československu a neskôr v samostatných štátoch Česku a Slovensku znamenal obrovský prelom v dejinách našej vlasti a postupný rozvoj slobody a demokracie u nás. Do roku 1989 boli ľudia so zdravotným postihnutím považovaní za chorých, nie za ľudí znevýhodnených, ľudí s obmedzením. Ľudia so zdravotným postihnutím nemali často ani občianske preukazy, čiže neboli považovaní za rovnocenných. Preto s rozvojom demokracie sa objavili snahy rodičov, rôznych združení, či pomáhajúcich skupín zrovnoprávniť a zintegrovať tieto skupiny ľudí. Zásluhou týchto iniciatív začal rozvoj chránených dielní, podporovaného bývania, zdravotne postihnutí sú zaraďovaní do zamestnania, v školách môžu mať zdravotne postihnuté deti svojho asistenta, ktorý im je nápomocný pri vzdelávaní a pod. Keďže vývoj po roku 1989 znamenal vplyvom spoločenských zmien i nárast nezamestnanosti, bezdomovectvo, či iné nepriaznivé fenomény, iniciatívy tretieho sektora sa zamerali taktiež na tieto cieľové skupiny a pomoc pre nich . Činnosť mimovládnych organizácií sa zameriava na tieto skupiny s cieľom pomôcť im so získaním práce, ubytovania, t. j. opätovného zaradenia do života. Čo sa odvtedy zmenilo?

 

SÚČASNÝ STAV

V súčasnosti na Slovensku existuje a stále vzniká obrovské množstvo nových mimovládnych organizácií. Množstvo týchto organizácií úprimne pomáha a stále iniciuje nové projekty pomoci týmto znevýhodneným skupinám a tým dopomáha k zlepšeniu kvality ich života a k vyššej humanizácii. No existuje taktiež množstvo organizácií, ktoré dnes využívajú tretí sektor, s cieľom možno nezaplatiť štátu dane, ale previezť si to na vlastné občianske združenie, ktoré má v stanovách pomáhať určitým skupinám, no však len v stanovách. Ľudia mnohokrát prispievajú 2 % svojich daní na organizácie, ktoré len hlasno vyhlasujú ako pomáhajú iným, no často to tak nie je. I verejnosť už kriticky vníma tieto javy a preto mnohí už dnes odmietajú prispievať vo verejných zbierkach, pretože neveria, že ich vlastné peniaze skončia tam, kde by podľa myšlienky tejto zbierky mali, ale ...

 

AKO ĎALEJ?

No možno by pomohlo, ak by činnosť takýchto združení a organizácií bola viac kontrolovaná. Je potrebné riadne skontrolovať, či peniaze, ktoré sú prijímané ako osobný dar ľudí s úprimnou snahou pomôcť, boli skutočne využité na pomoc, alebo nie. Združenia a organizácie, ktoré úprimne vykonávajú svoju činnosť, a i keď v malom poskytujú skutočnú úprimnú pomoc iným , sa pri väčších kontrolách nemajú čoho báť, no činnosti takým skupinám, či organizáciám, ktoré zneužívajú peniaze ľudí, ktorí majú skutočnú snahu pomôcť iným, by malo odzvoniť.

 

ZÁVER

Keďže štát je pri riešení týchto problémov viac - menej nepružný a bohužiaľ dodnes vôbec neprebral štafetu od tretieho sektora a pre súkromný sektor je táto činnosť nerentabilná, je činnosť mimovládnych organizácií veľmi potrebná. No tretí sektor nemôže byť „práčkou" pre niektorých „poctivých" podnikateľov, či nástrojom iniciatívcov, ktorí niekedy vplyvom osobných ambícií v kombinácii s veľkým marketingom skončia až na ústavných funkciách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislava drahú parkovaciu analýzu skrýva pred verejnosťou

Pri vytváraní analýzy k parkovacej politike sa vyskytli problémy, o ktorých mali zamestnanci zakázané hovoriť.

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac upozorňovala na chyby, tým viac problémov v práci mala.


Už ste čítali?